La première librairie coopérative de Bruxelles !
Commandez en ligne 24h/24, 7jours/7 !

Click and collect (commande en ligne et livraison gratuite en magasin)
Livraison à domicile à vélo via une coopérative locale dans toute la Région Bruxelles Capitale !

Chaussée d'Alsemberg, 374
1180 Uccle - BRUXELLES
contact@quartierlibre.coopTel.: +32 23 15 45 27

 

 

La graphie créole
EAN13
9782844506252
Éditeur
Ibis Rouge
Date de publication
Langue
français
Fiches UNIMARC
S'identifier

La graphie créole

Ibis Rouge

Livre numérique

  • Aide EAN13 : 9782844506252
    • Fichier PDF, avec DRM Adobe
      Partage

      6 appareils

      Lecture audio

      Impossible

    9.99
Ni an patjé tan moun ka matjé lang kréyol la okontrè di sa anlo adan nou pé
kwè. Déjà pou yonn, adan liv rakontaj listwè, kontel ta Pè Labat oben Pè
Pelleprat, kivédi nan 17è siek, nou za ka jwenn yonn-dé ti mòso fraz ki an
kréyol. Titak pli ta, nan 19è siek, lè lavant sik kann pèmet sé Bétjé-a vini
gwotjap, dé sèten adan yo, ki Sen-Domenng, ki Matinik, ki Gwadloup, koumansé
matjé dé teks litérè adan sa yo té ka kriyé « wanni-wanna sé Neg-la ». Primié
teks nou konnet sé an chanté-powem misié Duvivier de la Mahautière, éti tit-li
sé « Lisette quitté la plaine », ki paret pa koté 1754 oben 1757. Apré'y, dé
moun kon François Marbot (Matinik), Paul Baudot (Gwadloup), Alfred Parépou
(Guiyàn) oben Georges Sylvain (Ayiti) mété déwò liv fab, poem, téyat ek jik
woman.

Sé matjè 19è siek-la té ka sèvi an lékriti ki étimolojik, kivédi an lékriti ki
fondasé asou lòtograf lanng fwansé. Sa té tibwen nowmal pis, nan lépok-tala,
pèsonn pa té ka konsidéré kréyol kon an vré lang ek yo pa té ka wè nésésité
machoké an lòtograf espésial ba'y. Men lakay an matjè kon Parépou, nou za ka
wè an primié vansé-douvan asou chimen wouchaché an lòtograf natif-natal ba
kréyol : i ka matjé sé mo-a ka vini di fwansé a épi lòtograf fwansé ek sé
lézot mo-a épi an grafi fonétik. Pa koté mitan 20è siek, sé moun l'ACRA-a
(Académie Créole Antillaise), atè Gwadloup, katjilé tou anlè an lòtograf
espésial men sé atè Ayiti, an 1945, ki dé pastè pwotestan méritjen, Mc Connell
épi Laubach , ki té lé tradui Labib an kréyol, mété doubout an grafi
toutafetman diféwan di ta fwansé-a. Fondas sistenm&endash;yo a, sé té API
(Alphabet Phonétique International). Pli ta ankò, dé langannis ayisien,
Faublas épi Pressoir, mété sistenm-tala an manniè pli obidjoul.

Mé sé anni okoumansman sé lanné 1970 ki an langannis matinitjé, Jean Bernabé,
katjilé anlè sa yo ka kriyé an véritab « sentaks grafik » kivédi an sistenm
éti sé pa enki sé grafem-la ou ka apiyé anlè yo, men anlè rilasion ant sé mo-a
andidan fraz-la tou. Ki manniè dékoupé fraz-la ? Kiles mo pou matjé bwaré ek
kiles mo pou matjé débwaré ? Ki koté pou mété mak liennay (trait d'union) ?
Jean Bernabé pwopozé sistenm-li a - éti moun koumansé kriyé « sistenm GEREC »
- adan an bidim liv yo ka kriyé Fondal-Natal (1983). Sistem Gerec-la trapé
anpil siksé ek moun vini ka sèvi'y pres toupatou oliwon latè-a. Pannan pwes
trant lanné, sistem-tala woulé adan liv, jounal, piblisité, kisasayésa? ek,
tanzantan, Jean Bernabé té ka fè yonn-dé ti mofwazay adan'y silon réyaksion
piblik-la. Epi mi anvwala, an siek ki nef ka koumansé ek i tan pou fè an
bilan. I tan pou tiré lison di lo lanné lesperyans-tala ek mété doubout an
sistenm toutafetman djok : sé sa zot ké jwenn adan liv-tala, Graphie créole.
S'identifier pour envoyer des commentaires.